Domov
    Kategórie
    Košík
    Obľúbené
    Profil

    Blog

    murat-ledvance.png
    19. 6. 2024
    Porovnanie: LED svietidlá a iné typy svetelných zdrojov

    Doslúžilo vám staré svetlo alebo si zariaďujete nové bývanie či kanceláriu? Ak vás práve čaká výbersvietidiel, ste na správnom mieste. Alternatíva, ktorú vám bude zrejme vo väčšine prípadov odporúčať každý odborný predajca, súLED svietidlá. Majú totižveľké množstvo výhod, ako napríkladúspornosť a dlhšia životnosť. Malým negatívom je však vyššia pôvodná investícia, ktorá je na ich nákup potrebná. Preto mnohí využívajú ponuku predajcov na cenovo dostupnejšie LED svietidlá v akcii. Potrebujete sa zorientovať? Pripravili sme pre vás komplexný porovnávací článok, v ktorom sa dozviete: Čo treba zohľadniť pri výbere svietidla? Aké typy svietidiel máte k dispozícii? Aké výhody a nevýhody majú LED svietidlá v porovnaní s ostatnými svietidlami? Ako vybrať vhodné osvetlenie? Ak sa v problematike svietidiel nevyznáte, prípadne by ste sa radi vyhli nákupu typu pokus-omyl, pred samotnou kúpou by ste sa mali zamyslieť nad niekoľkými faktormi. Výber vhodnéhosvietidlatotiž ovplyvňujedizajn miestnosti, funkčnosť osvetlenia, ale taktiež atmosféru a svetelný komfort v miestnosti(alebo v exteriéri). Aké parametre by ste mali zvážiť? Umiestnenie svietidla Miestnosť, v ktorej by malonové svietidlozabezpečovať dostatok osvetlenia, je kľúčová už v prvej fáze výberu. Inúintenzitu svetlatotiž potrebujete v spálni a inú v denných miestnostiach, ako je napríklad detská izba, kancelária alebo kuchyňa. Kým jednom prípade zohráva úlohu dostatočné osvetlenie, v druhom napríkladdizajn a typ svietidla(podhľadové svietidlá,podlinkové svietidláa pod.) v súvislosti s konkrétnou miestnosťou. Typ svetelného zdroja Existuje niekoľko typov svietidiel, ktoré sa líšia konštrukčne i technológiou. Príkladom sú obľúbenéLED svietidlá, halogénové či klasické svietidlá. Viac o tom, aký typ svietidla sa hodí na konkrétne miesta, sa dočítate nižšie. Úroveň osvetlenia Každý priestor má osobitné nároky na osvetlenie. Od toho sa odvíja, akésvietidlosi zvolíte, prípadne ichpočet alebo kombinácia viacerých, ktoré splnia vaše nárok. Príkladom sú kancelárie, kde sa vyžaduje dostatočne intenzívne osvetlenie, ktoré dokáže alternovať denné svetlo. Nároky na energie Dnes, viac než kedykoľvek v minulosti, je potrebné voliťudržateľné riešeniaaj v rámci spotreby elektrickej energie. K environmentálnemu aspektu sa pridáva aj fakt, že šetrný prístup sa zohľadní aj v rámcinákladov na energie. Dizajn Aj v prípade výberu svietidiel zohráva rolu vizuálna stránka a teda to, akosvietidlovyzerá. Okremmateriálu, z ktorého je svietidlo vyhotovené, je to častofarebné prevedenie, štýl alebo rôzne detaily. Napokon, v mnohých prípadoch je svietidlo súčasťou interiéru a často je vnímané aj ako dizajnérsky doplnok. Typy svietidiel. Aké máte možnosti? LED svietidlá Čo sú LED svietidlá? Už ste sa niekoľkokrát stretli s výrazomLED svietidlá, no stále neviete, čo to vlastne znamená? LED-ky používajú Light Emitting Diodes (LED) ako zdroj svetla. Ide v podstate opolovodičovú súčiastku, ktorá sa rozsvieti, keď cez jej telo prechádza elektrický prúd. Ako sme už v úvode spomenuli, LED svietidlá aLED žiarovkysú aktuálne najpopulárnejšou voľbou v prípade domácností, kancelárií, ale aj väčších komerčných či priemyselných budov. Dôvod je jednoduchý –sú vysoko energeticky účinné, majú dlhú životnosť a široké využitie. Výhody LED svietidiel Pri porovnaní s klasickými žiarovkami,LED svietidlámajú ažo 80% nižšiu spotrebu energiea dokonca ajdlhšiu životnosť. Výhodou je, že nevyžarujú také množstvo tepla ako doterajšie riešenia a nepociťujete tak prebytočné teplo ani v prípade, ak ste pri svietidle blízko. Technológia navyše umožňuje vybrať si zo svietidiel s rôznymi farbami svetla alebo inováciami ako jeSMART osvetlenie, ktoré samé mení vlastnosti podľa aktuálnych svetelných nárokov v miestnosti alebo vytvára nezameniteľnú atmosféru. Nevýhody LED svietidiel Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sú LED-ky ideálnou voľbou v prípade všetkých možností osvetlenia. Je tu však aj niekoľko negatívnych vnemov, ktoré sú dôvodom, že na trhu stále aj iné riešenia. Príkladom jevyššia obstarávacia cenaalebozvýšené nároky na ochranu v rámci elektroinštalácii(LED svietidlá vyžadujú vysoký výkon, preto je niekedy potrebná odborná montáž). Okrem toho treba byť obozretný pri výbere, nakoľko niektoré lacné LED svietidlá môžu byť nekvalitné a spôsobovať neželané problémy – napríklad blikanie. Preto je na mieste zvoliť si overeného predajcu alebo značku. Kde všade sa LED svietidlá používajú? LED-ky sa dnes používajú v takmer každom typeinteriéru, ale i v rámciexteriérového a priemyselného osvetlenia. Príkladom súdomácnosti, kancelárske priestory, parkoviská, obchodné centrá a prevádzky, verejné priestranstváa podobne. Veľkým bonusom LED svietidiel je fakt, že nevytvárajú prílišné zaťaženie na životné prostredie. Klasické žiarovky Klasické žiarovkyfungujú na princípe prechodu elektrického prúdu cez kovové vlákno v žiarovke. Vlákno sa zahreje na vysokú teplotu a vysiela svetlo. Práve to je dôvodom, prečo súžiarovky menej úspornejšou alternatívou, ako LED-ky. Na dosiahnutie rovnakého svetelného efektu spotrebujú viac energie a zároveň saveľká časť z nej premení na nežiaduce teplo. Výhody klasických žiaroviek nízka obstarávacia cena jednoduchá inštalácia široký uhol a dobrý rozptyl osvetlenia Nevýhody klasických žiaroviek vysoká spotreba energie krátka životnosť obmedzené možnosti ovládania (jas, intenzita) potreba špeciálneho spracovania odpadu (obsah ortute) Na trhu sú dnes dostupné ajúsporné žiarovky, ktoré sa vyznačujú nižšími nárokmi na spotrebu elektrickej energie. Výbojky Možno ste sa stretli s pojmomvýbojky. Ide o svetelný zdroj, ktorý obsahuje elektródy a plyn. Plyn v momente, ako sa dostane do elektrického poľa ionizuje a pomocou elektrického oblúku vytvára svetlo.Výhodou výbojok je, že sú veľmi výkonné a majú aj relatívne dlhú životnosť. Preto sú častou voľbouv priemysle. Majú však aj nevýhody –vysokú spotrebu elektrickej energie, vyššie nároky na napájanie a inštaláciu a dlhšiu dobu zahrievania, kým dosiahnu svoj najvyšší výkon. Žiarivky Princípžiariviekvychádza z fluorescenčného javu. Žiarivka je v podstate dlhý sklenený vákuový valec s malým množstvom žiarivej látky a plynu. Prechádzajúci elektrický prúd v jej tele ionizuje žiarivú látku a uvoľňuje svetelné fotóny. Tieto fotóny potom absorbuje fluorescenčný náter, ktorý vytvorí vo vnútri trubice svetlo. Výhodou žiariviek je pomernenízka spotreba, dlhá životnosť a rovnomerný rozptyl svetla. Nevýhodou je všakpomalšie uvedenie do prevádzky, malý, no predsa reálnyobsah potenciálne nebezpečných látok(ortuť a pod.) a taktiež krehkosť. Halogénové žiarovky Halogénové žiarovky (halogénky) sa od tých klasických odlišujú tým, že ich telo z kremeňa vo vnútri vypĺňajú halogénové plyny. Aj vďaka tomu majú vysokú svietivosť, dlhšiu životnosť ako klasické žiarovky a vysoký farebný index (reprodukcia farieb svetla s veľkou presnosťou). Zároveň ide ocenovo dostupné riešenie, ktoré si nevyžaduje extra veľkú investíciu. Ich nevýhodou je vysoká teplota, vysoká spotreba energie a teda i vyššie nároky na prevádzku. LED svietidlá verzus iné svetelné zdroje Ak sa vám pri dosiaľ vymenovaných výhodách a nevýhodách jednotlivých svetelných zdrojov nepodarilo rozhodnúť sa, ktoré sú pre vás najvhodnejšie, čítajte ďalej. V nasledujúcich riadkoch smeporovnali LED svietidlá s ostatnými typmi svetelnýchzdrojov z pohľadu viacerých aspektov. Ktoré svietidlá sú najúčinnejšie? Na začiatok je potrebné dodať, ževýber konkrétneho svietidla vždy závisí aj od konkrétneho typua taktiežvýrobcu. Každá z vyššie uvedených možností prináša viacero variant (rôzne druhy žiaroviek a svietidiel). Vo všeobecnosti však platí, že z pohľadu účinnosti a výkonu sú to práveLED svietidlá, ktorépatria k tým najvýkonnejším. Ak by sme to chceli prerátať presne, hovoríme o priemernej účinnosti 100 lumenov na 1 watt. Podobne, no o niečo menej účinné, sú výbojky. Tam hovoríme o 60 – 80 lumenoch na 1 watt, avšak ich použitie má svoje obmedzenia (verejné priestory a podobne). U ďalších typoch svietidiel účinnosť klesá. Pre doplnenie spomenieme najmenej účinné klasické žiarovky, kde môžete rátať s desaťnásobne menšou účinnosťou – 10 lumenov na 1 watt. Ktoré svietidlá majú najdlhšiu životnosť? Zo všetkých vyššie spomenutých druhov svetiel sú to práveLED-ky, do ktorých by ste mali investovať,ak hľadáte svietidlo s najdlhšou životnosťou. V priemere hovoríme o 50 000 hodinách.LED svietidláteda vydržia až päťdesiatkrát viac, než klasické či halogénové žiarovky a až 25-násobne viac než výbojky a žiarivky. Ktoré svietidá sú najúspornejšie? Najúspornejším a zároveň najefektívnejším riešením je LED technológia. Znamená to, že LED-ky dokážu určité množstvo spotrebovanej energie premeniť na najväčšie množstvo svetla, ak ich porovnáme s klasickými žiarovkami, halogénovými žiarovkami, výbojkami i žiarivkami. Najhoršie z tohto rebríčka vychádzajú práve klasické žiarovky, ktoré sú najmenej úsporné. Je to práve z dôvodu, že veľké množstvo spotrebovanej energie premieňajú na teplo. Ktoré svietidlá sú najlacnejšie? Cenovo najdostupnejšie sú klasické žiarovky.Nasledujú halogénové žiarovky, ktoré sú o niečo drahšie a ostatné typy svietidiel ako výbojky, žiarivky a podobne. Najdrahším riešením ostávajú práveLED svietidlá. Treba však poznamenať, že postupom času sa ich cena stala dostupnejšou pre väčši množstvo domácností, z dôvodu klesajúcich nákladov na výrobu a väčšieho dopytu. Výsledok: Ktoré svietidlá si vybrať? Víťazom porovnaniauvedených typov svietidielsú jednoznačneLED svietidlá. A to aj z viacerých aspektov, ktoré sme spomenuli vyššie v článku. Súekologickejšie, majúveľa variantov farebného spektraa taktiež možností ako inteligentné SMART žiarovky či integrácia v rámci IoT sústavy prvkov. Zároveň platí, že súnajvýkonnejšiea majúnajdlhšiu životnosť. Ak je jediným dôvodom, prečo ich kúpu odkladať práve cena, riešenie prinášajúvýhodné akcie na LED svietidlá, ktoré pravidelne v MURATE našim zákazníkom prinášame. Napokon, v konečnom dôsledku môžete vďaka vhodnému výberu LED svietidla aj ušetriť.

    prefabrikovane-betonove-prvky.jpg
    19. 6. 2024
    Prefabrikované betónové konštrukcie

    Betón sa často používa v stavebníctve, pretože je to materiál s mimoriadnou pevnosťou a trvanlivosťou. Je ideálnym riešením pre priemyselné a skladové haly, nákupné centrá, verejné budovy, bytovú výstavbu. Čoraz viac sa využíva na individuálnu výstavbu. Betónové konštrukcie sa zvyčajne vyhotovujú na stavenisku nalievaním betónu, ale môžeme stavať aj s vopred pripravenými betónovými prvkami, ktoré sa používajú najmä keď objekt treba realizovať rýchlo a racionálne. Prefabrikované prvky sa vyrobia v továrni, privezú sa na stavenisko a namontujú na tvári miesta. 1. Prefabrikované betónové prvky Prefabrikovaná betónová konštrukcia využíva prefabrikované prvky vopred vyrobené v továrni. V betónových prvkoch je zabudovaná výstuž. Na trhu sú rôzne druhy prefabrikátov. Zvyčajne sa vyrábajú na objednávku, vzávislosti od potrebných prvkov určených stavebnými plánmi. Stavba je nákladovo efektívnejšia, ak sa použije čo najviac rovnakých prvkov. Toto musí architekt brať do úvahy pri kreslení plánov. Preto konštrukcie postavené z prefabrikovaných betónových prvkov vyzerajú ako moduly a vzdialenosť medzi rôznymi nosnými prvkami je rovnaká. Je tiež dôležité, aby prvky neboli príliš veľké a aby sa dali transportovať na dané miesto. 2. Skeletový konštrukčný systém V prefabrikovanej betónovej konštrukcii sa zvyčajne používajú rôzne druhy prvkov, ktoré spolu tvoria skeletovú konštrukciu. Vtakýchto prípadoch spravidla existujú nosné prvky, stĺpy anosníky, medzi nosné prvky sa inštalujú nenosné výplne. Nosnú konštrukciu zvyčajne tvoria zvislé prvky, stĺpy, v ktorých je už nainštalovaná mäkká výstuž. Stĺpy sú navzájom spojené vodorovnými nosníkmi. 3. Prefabrikované betónové steny Pri stavbe montovanej budovy sa používajú aj prefabrikované betónové steny vyrobené v továrni. Steny pozostávajú z betónových dosiek so zabudovanou výstužou. Počas ich výroby v stenách sa ponechajú otvory pre inštaláciu okien a dverí. Tento konštrukčný systém je mimoriadne bezpečný proti zemetraseniu, pretože steny majú zabudovanú výstuž po celej ploche stien. 4. Montáž na stavenisku Prvky vyrobené v továrni dopravia na požadované miesto nákladné automobily. Stavebná jama a základy sú vopred vyhotovené, tiež môžu byť prefabrikované. Prefabrikovaná konštrukcia sa najskôr naskladá na mieste a potom sa namontuje na existujúce základy. Po dokončení prízemia vyhotoví sa stropná doska, a potom sa s výstavbou pokračuje. Prefabrikovaný betónový dom alebo akýkoľvek iný objekt môže byť postavený vo veľmi krátkom čase.

    73cc3d2d-d214-45f5-ae56-61d3a7b16d26.webp
    19. 6. 2024
    7 mýtov a poloprávd o betóne

    1.) čím viac cementu do betónu pridáme oto bude pevnejší Stýmto názorom sa stretávam najčastejšie aaj keď sa do istej miery zakladá na pravde, niekedy sa tomuto faktu pripisujú zázračné vlastnosti. Treba si uvedomiť že množstvo cementu ovplyvňuje pevnosť len po určitú hranicu po ktorej má zvyšovanie obsahu cementu už len nepatrný vplyv na výslednú pevnosť betónu. Pre bežné pevnosti betónov, ktoré sa pri väčšine menších stavieb používajú (20-30 MPa) stačí na jeden kubík betónu približne 250 – 300 kg cementu. Zvýšené množstvo cementu potom pevnosť ešte mierne zväčšuje avšak určite nie priamo úmerne. Dávky cementu nad 500 kg už pevnosti nepomôžu, ba dokonca ju začnú znižovať vplyvom mikrotrhlín zo zvýšeného zmrašťovania (vysychania). Pevnosť betónu oveľa výraznejšie ovplyvňuje tzv. vodný súčiniteľ (pomer hmotnosti vody a cementu). Preto pre dosiahnutie väčších pevností je treba držať množstvo vody čo možno najnižšie (betón ale musí ostať spracovateľný, inak to bude mať opäť práve opačný efekt). Pri betónoch vyšších pevností (medzi 60 a 90 MPa) zohráva vodný súčiniteľ hlavnú rolu a pohybuje sa na úrovni cca 0,30 oproti bežných 0,6. Betón s tak nízkym vodným súčiniteľom by však už bol bez chemikálií (plastifikátorov) nespracovateľný a tak je v rámci domácich podmienok táto pevnosť už prakticky nedosiahnuteľná. Zbytočne prehnaná dávka cementu je preto úplne bez efektu. Navyše treba si tiež uvedomiť že vyššia pevnosť betónu, nie vždy znamená vyššiu únosnosť ....(bod 3) 2.) Čím starší betón tým pevnejší Tento výrok sa síce zakladá na pravde, avšak takisto sa mu často pripisujú priam magické rozmery. Je pravdou že pevnosť betónu časom narastá, ale zase nie tak výrazne ako si to niektorí ľudia myslia. Pevnosť betónu sa udáva vo veku 28 dní, pričom 80% tejto pevnosti sa dosiahne pri bežných podmienkach už po 8 dňoch. Následne časom pevnosť ešte stúpa avšakvýsledná pevnosť po 50 rokoch je len occa 30% vyššia ako bola pevnosť betónu po 28 dňoch. Staršie betóny (spred cca 60 aviac rokov) mali tento nárast výraznejší vďaka hrubšie mletým cementom avšak ani vprípade týchto betónov nebol nárast pevnosti vyšší ako cca 60% z 28-dňovej pevnosti. Takže výroky typu: “je to starý, dobre vyzretý pevný betón“ treba brať srezervou. 3.) čím vyššia pevnosť betónu tým väčšia únosnosť betónového prvku Tento bod je zrejme najzažitejší a najťažšie vyvrátiteľný mýtus, resp. polopravda. Pre bežné konštrukčné prvky (dosky, nosníky a prievlaky) hrá pri ohybovej únosnosti pevnosť betónu len minimálnu rolu. Napr. ak máme dosku správnej hrúbky pre dané rozpätia, tak zvýšenie pevnosti betónu na dvojnásobok zvýši jej únosnosť len o niekoľko percent (1-3%). To znamená, že bežná pevnosť betónu (okolo 25MPa) úplne postačuje z hľadiska ohybovej aj šmykovej únosnosti. Výrazné zvýšenie únosnosti je preto možné len pridaním výstuže (samozrejme na správne miesta). Preto pri vystužených prvkoch sú dôležitejšie ich správne rozmery (hrúbka, výška, ..) a množstvo výstuže a nie pevnosť betónu, ktorou sa často laicky argumentuje. Pevnosť betónu hrá dôležitú úlohu napr. pri stĺpoch avšak väčšina bežných stavieb (rodinných domov a pod.) je vzhľadom na ich malé zaťaženie a bežne používané rozmery stĺpov tiež len málo dôležitá. Záver je teda taký že pre bežné stavby je priemerná pevnosť betónu (okolo 25MPa) dostatočná a ak chceme zvýšiť únosnosť vystužených prvkov najlepšie je zvýšiť množstvo ich vystuženia na správnych miestach, prípadne zväčšiť ich rozmery. Určite neplatí mýtus “dali sme do betónu veľa cementu, budeme mať pevnejší betón a teda tento strop udrží čokoľvek ......“. 4.) najviac výstuže musí byť vstrede, lebo tam je najväčšie namáhanie Už keď začne niekto bez dostatočných vedomostí rozprávať o tom kde je ktorý prvok najviac namáhaný tak sa mi doslova zježia všetky chlpy na chrbte. Je pravda, že pri niektorých jednoduchých konštrukciách je to jednoznačné, no nie vždy to tak musí byť. Nehovoriac o tom že poznáme rôzne druhy “namáhania“ prvkov ako napr. ohybové, šmykové, a pod. A tak keď sa takéhoto “odborníka“ spýtate aký druh namáhania má na mysli tak rýchlo prejde radšej na inú tému. Neraz som videl umiestnené strmene v strede prostého nosníka “tam kde je najväčšie namáhanie“ aj keď vo výkrese boli pri krajoch lebo vraj “projektant sa v tom nevyzná“. Pravdou však je že šmykové sily, ktoré majú strmene zachytiť, sú zväčša najvyššie hneď pri podperách a v strede sú takmer nulové ....Netvrdím, že projektant sa nemôže pomýliť, ale potom ho treba radšej zavolať ako robiť na vlastnú päsť. Takýto omyl niekoho môže stáť život. Nehovoriac o zažitom omyle s ktorým som sa raz stretol pri vystužovaní balkóna, kde výstuž umiestnili “majstri“ k spodnému povrchu aby “balkón podopierala“. Vraj to takto robia už roky ..... Nechcem ani pomyslieť na všetky tie balkóny a ľudí čo sa na nich, prípadne pod nimi zdržiavajú .... 5.) betón vydrží navždy Tento mýtus vychádza z betónových stavieb starých Rimanov, ktoré prežili viac ako 2000 rokov. Avšak treba si uvedomiť, že ten betón nebol vystužený oceľovou výstužou, ktorá sa začala používať len pred cca 120 rokmi. Cenou za to bola ale potreba masívnej konštrukcie, ktorá napr. pri kupole Pantheonu spotrebovala až 100 násobne viac betónu ako kupola podobných rozmerov stavaná v polovici 20-teho storočia. Vystužená betónová konštrukcia je tak zväčša niekoľkonásobne lacnejšia ako by bola nevystužená konštrukcia (ak by sa vôbec dala postaviť). Problémom sa však stáva korózia výstuže, ktorá je najčastejšou príčinou skrátenej životnosti železobetónových stavieb. Samozrejme dá sa jej zabrániť dostatočným krytím výstuže betónom, čo sa ale často, najmä na malých stavbách, zanedbáva a výstuž sa doslova položí na debnenie. Nehovoriac o tom, že sa betón ani len nezhutní poriadne a ostáva porézny. Potom nečudo, že takáto stavba nevydrží ani len zlomok z predpokladaného “nekonečna“. Potreba krytia výstuže betónom je potom v priamom rozpore so statickou požiadavkou aby bola výstuž čo možno najbližšie k povrchu, kde je najúčinnejšia. Hľadá sa preto jej tzv. optimálna poloha, ktorá zabezpečí jednak dostatočnú únosnosť a jednak dlhú životnosť. Pre bežné stavby zväčša postačuje krytie cca 3 cm, pri ktorom by malo byť zabezpečené, že železobetónová stavba vydrží min. 50-100 rokov. Zníženie krytia výstuže na polovicu skráti životnosť konštrukcie o cca 75% 6.) vystužený betón nepopraská Paradoxom je, že vystužený betón je len vtedy efektívne využitý ak v ňom vzniknú trhliny – len vtedy zaberie naplno výstuž. Treba však rozlišovať kde a aké trhliny vzniknú. Bežné ohybové trhliny v železobetónových prvkoch majú šírku len do cca 0,3 mm. Väčšie trhliny môžu, ale aj nemusia znamenať preťaženie, prípadne zníženú únosnosť. Závisí na tom kde a za akých okolností vznikli a posúdiť ich musí statik. Dobre navrhnutá železobetónová konštrukcia je naprojektovaná tak, aby vás pred kolapsom varovala zvýšeným priehybom a viditeľnými širokými trhlinami (okrem zopár špeciálnych prípadov, kde je to takto navrhnúť fyzikálne nemožné). A preto nie je trhlina ako trhlina. 7.) betón sa používa už od čias Rimanov, teda viac ako 2000 rokov. Je síce pravda, že betón sa využíval už pred viac ako 2000 rokmi, ale nebol to celkom taký betón ako ho poznáme dnes. Navyše sa na jeho technológiu postupne po rozpade Rímskej ríše zabudlo a musel byť znovuobjavený pred cca 250 rokmi.